Začiatky poľovníctva

Lov zveri je tak starý ako ľudstvo.

Už pravekí lovci si zabezpečovali prežitie lovením zvierat. Kože využívali na rôzne prikrývky alebo ako zahalenie samých seba a kosti využívali ako rôzne nástroje na lovenie zveri. Postupom času začali loviť aj kvôli trofejam. Medzi sebou zápasili, kto uloví väčšie zviera.

Od praveku až do dnešnej doby prechádza poľovníctvo rôznymi ale aj výraznými zmenami, ktoré sú podmienené prírodno-ekologickými a sociálno-ekonomickými  podmienkami v krajine a ľudskej spoločnosti.

 Význam poľovníctva sa veľakrát zmenil.

Z roku 1075 pochádza prvá písomná zmienka o práve na poľovanie. Je to donačná listina opátstvu vo Svätom Beňadiku, ktorou sa mu okrem úžitkov z pôdy dáva aj právo na poľovanie a lov rýb.

Najstaršiu stopu po pokuse o akúsi centrálnu úpravu lovu na našom území nachádzame v listine uhorského kráľa Gejzu II. - Magnusa z roku 1157. V nej spomína dekrét kráľa Ladislava I. z roku 1095, ktorým sa zakazujú poľovačky v nedeľu a cez sviatky.

Z ďalšieho obdobia sú najvýznamnejšie tieto zákonné úpravy lovu:

  • dekrét kráľa Vladislava II. Jágelovského vydaný v roku 1504, ktorým zakazuje podaným a sedliakom akýmkoľvek spôsobom loviť zver
  • v roku 1729 doplnil spomínaný dekrét cisár a kráľ uhorský Karol VI. v Bratislave o niekoľko príkazov a zákazov o hájení a love niektorých druhov zveri v čase rodenia a odchovu mláďat, zákaz poľovať na zver pomocou vysokonohých psov a pod., výsadné postavenie šľachty pri love však i v tomto dekréte potvrdil
  • Tereziánsky urbár z roku 1767, ktorý vydala Mária Terézia zaviedol prísne tresty za pytliactvo
  • na základe zrušenia nevoľníctva v roku 1785, boli vydané ďalšie zákonné úpravy ako napr. dekrét Františka II z roku 1802, zákonný článok VII. vydaný Ferdinandom V. v roku 1836 ale aj tieto potvrdili právo šľachty na poľovanie, i keď pripúšťali možnosť ochrany pozemkov sedliakov pred zverou. Sedliaci teda mohli na svojich políčkach hubiť zver, ale len bez zbraní a všetku museli odovzdať pánovi, ktorý zase musel nahradiť spôsobenú škodu
  • za vlády cisára Františka Jozefa I., boli v roku 1872 v Uhorsku zrušené všetky predchádzajúce zákony a výkon práva poľovníctva prešiel na majiteľov pozemkov. V zákonnom článku VI/1872 bolo stanovené, že samostatným poľovným revírom môže byť iba poľnohospodársky alebo lesný pozemok, ktorý má najmenej 100 súvislých katastrálnych jutár (57,5 ha). Poľovné právo na takomto pozemku patrilo vlastníkovi a ten rozhodoval aj o jeho využití. Pri menších pozemkoch rozhodovali o poľovnom práve majitelia spoločne. Šľachty sa toto opatrenie však veľmi nedotklo, pretože v Uhorsku vlastnila podstatnú časť pôdy.
  • zákonný článok XX/1883 zaviedol do riadenia poľovníctva ďalšie nové opatrenia ako napr.: poľovné právo bolo neoddeliteľné od vlastníctva pozemku, poľovné právo na pozemkoch obcí a pozemkoch bývalých urbárnikov a komposesorátov sa muselo prenajímať vo verejnej dražbe, najkratší čas prenájmu bol stanovený na šesť rokov, mohli sa uplatňovať škody spôsobené jeleňou a danielou zverou na siatinách, v škôlkach alebo lesných kultúrach ak boli nahlásené do 8 dní od ich vzniku, dravú a škodlivú zver mohol na svojom pozemku ,,hubiť“ vlastník i vtedy ak bolo poľovné právo prenajaté a zákon obsahoval aj ustanovenia o zákazoch poľovačky a čase ochrany zveri.
  • Zákon XX/1883 prešiel v podstate aj do zákonov prvej ČSR. Zákony č. 98/1929 a č. 57/1936 nezaznamenali vo vývine poľovníctva nijakú podstatnú zmenu, podobne ako vládne nariadenie z roku 1941.
  • Z najpozoruhodnejších úprav a výnosov Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska (od r. 1918) treba spomenúť najmä niekoľko ochranársky motivovaných noriem ako napr. v roku 1923 nariadenie o zákaze lovu kamzíkov vo Vysokých Tatrách, v roku 1926 nariadenie o ochrane dropov na Žitnom ostrove, v roku 1932 o celoročnej ochrane medveďa hnedého, ktorého stavy sa odhadovali iba na 18-20 jedincov.
  • Po oslobodení Československej republiky Národné zhromaždenie schválilo nový zákon o poľovníctve č. 225/1947 Zb. Tento zákon sprístupnil poľovníctvo širokým vrstvám ľudí (zľudovenie poľovníctva) a o jeho výkon sa v spoločných zlúčených a štátnych poľovných revíroch mohli uchádzať iba kolektívy ľudí, združené v poľovníckych spoločnostiach so stanovami, ktoré schválili štátne orgány.
  • V roku 1962 vychádza zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb., ktorý odpútal právo poľovníctva od vlastníctva pôdy, priznal toto právo socialistickým organizáciám, zosilnil vplyv štátnych orgánov a poľovníckych zväzov na riadení poľovníctva, poľovníctvo bolo definované ako odvetvie poľnohospodárskej výroby
  • Novelu uvedeného zákona schválila Národná rada Slovenskej republiky zákonom č. 99 v roku 1993. Významnou črtou tohoto zákona je aj to, že právo poľovníctva patrí opäť vlastníkovi pozemku. (Garaj 1999)
  • V roku 2009 sa zavádza nový Zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z.z.  , ako aj vykonávacia vyhláška k tomuto zákonu č. 344/2009 Z.z.
  • Od 15. apríla 2012 nadobudla účinnosť vyhláška MPRV SR č. 125/2012 Z.z.  , ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MP SR č. 344/2009 Z.z.  , ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení vyhlášky MP SR č. 227/2010 Z.z.
  • Od 1. apríla 2012 nadobudol účinnosť zákon č. 72/2012 Z.z.  , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z.z.  o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
  • Od 1. júla 2013 nadobudol účinnosť zákon č. 115/2013 Z.z.  , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z.z.  o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z.z.  a o doplnení zákona číslo 326/2005 Z.z. o lesoch, v znení neskorších predpisov.
  • Od 1. januára 2014 nadobudla účinnosť vyhláška MPRV SR č. 489/2013 Z.z. , ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MP SR č. 344/2009 Z.z.  , ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov.

Praktické poľovníctvo naberá v dnešnej dobe úlohu nástroja, ktorý vďaka nezištnej odhodlanosti veľkého množstva ľudí môže výrazne pomôcť pri zlepšovaní a ochrane životného prostredia pre voľne žijúce živočíchy. Aj poľovníci vidia že súčasná kultúrna krajina má z pohľadu prirodzeného životného priestoru pre zver veľa nedostatkov. Aktívne preto pristupujú napríklad k výsadbe remíz medzi veľkými poliami s monokultúrami, osievaniu pásov s miešankami, ktoré vďaka ich neskorému dokášaniu tvoria úkryt a zdroj potravy pre malú zver v období po žatve, vykášaniu horských lúk, aby tieto postupne nezarastali lesom, obnove starších a budovaniu nových napájadiel pre zver, ktorá v období súčasných klimatických zmien začína počas leta hynúť aj v dôsledku nedostatku pitnej vody, dosievaním lúk,  z  ktorých v dôsledku nekosenia vymizli pre zver atraktívne druhy rastlín, odstraňovaním divokých skládok odpadu z lesov, demontážou starých oplotení, v ktorých zver často uviazne a s veľkým utrpením hynie. Samozrejmosťou je aj každoročná príprava krmiva a prikrmovanie zveri počas krutých zím, vyháňanie zveri z lúk pred ich kosením, aby sa predišlo zbytočným stratám a pod. Dalo by sa vymenovať nespočetné množstvo aktivít, ktoré skutoční poľovníci robia len z radosti, ktorú pri potulkách za zverou nachádzajú v prírode.

Zver delíme do 7 skupín:

  1. zver pernatá: napr. bažant jarabý, tetrov hlucháň, hus divá, bažant poľovný, havran čierny, hrdlička záhradná...
  2. zver srstnatá: napr. daniel škvrnitý, diviak lesný, bobor vodný, jeleň lesný, jazvec lesný, zajac poľný
  3. zver raticová: všetky druhy zveri párnokopytníkov
  4. zver malá: zajačia, jarabičia a bažantia
  5. podliehajúca poľovníckemu plánovaniu: jariabok lesný, zver malá a zver raticová
  6. veľké šelmy: medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý a šakal zlatý
  7. krkavcovité vtáky: napr. havran čierny, vrana túlavá, kavka tmavá